Ak si dojatý až k slzám pri pohľade na utrpenie, ak cítiš, že ti srdce prudko búcha v prítomnosti tej alebo onej osoby, to nie je z lásky, ale z citovosti. Ak ťa opantala jeho pokojná sila alebo jej čaro, ak sa očarený oddáš, to nie je láska, ale porážka. Ak si vzrušený, nadchýnaš sa jej krásou a hltáš ju pre pôžitok, ak pokladáš jeho um za pozoruhodný a vyhľadávaš s potešením rozhovor s ním, to nie je láska, ale obdiv. Ak dychtíš zo všetkých síl získať jej pohľad, nežnosť, bozk, ak si ochotný na všetko, aby si ju mohol držať v náručí, mať jej telo, to nie je láska, je to len naliehavé želanie zrodené z tvojej zmyselnosti. Milovať neznamená byť iným vzrušený, cítiť k inému náklonnosť, oddať sa mu, obdivovať ho, túžiť po ňom chcieť sa ho zmocniť. Milovať v podstate znamená darovať sa inému a iným. Milovať, to neznamená cítiť. Ak s láskou čakáš, až ťa bude hnať tvoja citovosť, budeš na zemi milovať len málo ľudí.. a určite nie svojich nepriateľov. Milovať, to nie je nijaké pudové pohnutie, to je vedomé rozhodnutie tvojej vôle ísť v ústrety iným a darovať sa im. (Quoist).